Dnes som skúšal pár študentov z fyziky a ako obvykle som každému dal možnosť vybrať si jednu otázku. Jeden študent si vybral elektromagnetické záření a ja som mu na to povedal "To je odvážne". Načež další student zareagoval "...a trestné". Je to samozrejme replika z Blaníku, ktorú hovoril práve pán Kašpar, a všetci sme sa na tom dobre pobavili. Až po skúške som si prečítal správy a dozvedel sa, že pán Kašpar už nie je medzi žimi. Ani som tomu nemohol uveriť.
Je to paradoxne smutné a zároveň veľmi krásne, že niektorí ľudia nás dokážu pobaviť i po svojej smrti. Obdivoval som p. Kašpara za to, že i po svojom úraze dokázal vyjsť na javisko a brilantným sposobom rozosmievať divákov. Vždy som bol na rozpakoch, či sa mám smiať, napríklad keď v hre Švestka Jenny Suk hovorí každému na javisku "Nevstávej, klidně seď" a nakoniec sa obráti i na Kašpara na vozíčku a znovu hovorí "Nevstávej, klidně seď". Prišlo mi akosi nevhodné smiať sa na tom, ale zároveň je to tak vtipné, že som sa nakoniec smial a obdivoval Kašpara, že sa na tejto srande dokáže podieľať.
Obdivujem podobných ľudí a chovám k nim nesmiernu úctu. Je smutné, že pán Kašpar musel odísť, ale to, čo po ňom zostane, sú interpretácie skvelých a vtipných replík Smoljaka a Svěráka, obrovský vzor v tom, ako prekonávať handicap, a snáď aj zamyslenie sa nad skrytým a vážnejším významom těch vtipných replík.
Je mi ľúto jeho smrti, ale prajem mu zaslúžený odpočinok. Len ma mrzí, že tých geniálnych ľudí z Divadla Járy Cimrmana akosi nemá kto nahradiť...
